Pôst na 4 spôsoby II.

Pôst – vystreté milosrdné Ježišove  ruky 

     Dnes by sme sa chceli sústrediť  na opis Ježišovho   umývanie nôh učeníkom (Ján 13, 1-20). Pozývam vás k tomu. A ponúkam hneď  zaujímavosť – všetci synoptici (Matúš, Marek ,Lukáš) majú vo svojich evanjeliách ustanovenie Večere Pánovej.. Iba evanjelista Ján nemá tento záznam. Namiesto Večere Pánovej má obrad umývania nôh.  V dome túto prácu, službu konal ten najposlednejší otrok, preto  Peter v našom odseku  je veľmi pohoršený. Pán mu povedal:

„Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podielu.“  

A Peter hneď vzápätí povedal Pánovi:  

„Pane, nielen nohy, ale aj ruky a hlavu mi umy.“

(v.8.9) 

 Učeníci nerozumejú, čo sa to práve  deje, keď  im Ježiš umýval nohy. Až neskôr pochopia. Aj my v súčasnosti nie všetkému rozumieme, čo sa deje okolo nás, ale neskôr pochopíme.. Verím tomu.. 

     Do udalostí Zeleného štvrtku v Jánovom evanjeliu vložený príbeh o umývaní nôh. Existuje obraz, ktorý túto  evanjeliovú udalosť  približuje vo veľmi zvláštnom výtvarnom stvárnení. Je veľmi originálne a nápadité.  Maliar namaľoval Krista pri umývaní nôh veľmi netradične – zozadu. Na prvý pohľad nebolo poznať, kto túto službu vykonáva, pretože Ježišova tvár bola odvrátená a na obraze bolo vidieť iba Jeho kľačiacu postavu a Jeho ruky, ktoré boli omočené v nádobe s vodou. Jeho tvár sa však zrkadlila vo vode nádoby, ktorú na umývanie nôh použil ..  Jeho tvár sa odrážala v Jeho rukách a v Jeho činnosti. Ako kresťania by sme takto mohli „odrážať“  Kristovu službu v tomto svete. Ako mesiac a hviezdy odrážajú  slnečný svit. Ap. Pavel  napísal kresťanom vo Filipis:  „.. bezvadné dietky Božie  uprostred tohto prevráteného pokolenia, v ktorom sa javíte ako jasné hviezdy vo vesmíre.“  (2,15)   Ježišove ruky boli v plnom nasadení.. Jeho ruky boli neskôr pribité na drevo kríža.. Tak sme „pochopili“, alebo vôbec nepochopili zmysel jeho obete a vystretých rúk na dreve kríža. 

Ježišove slúžiace  ruky..   A tie naše ? Môžu byť v plnom nasadení. Veď na to ich predsa máme.. Ruky plné lásky a milosrdenstva. Možno práve o to viac v tomto vojnovom konflikte. Ježiš je náš učiteľ.. Ježiš  je Milosrdný Samaritán (Lk 10, 25-37). Kňaz a levíta doráňaného na ceste obišli, ale Ježiš sa k nemu sklonil, ošetril rany, vydenzifikoval a zaniesol do hostinca..  Aj tento príbeh potvrdzuje Jeho obetavé, ale zároveň aj pohotové ruky  pomáhať   svojmu blížnemu.  V tomto čase nám dal Pán k tomu mnoho príležitosti. Aj náš Samuel sa chcel zapojiť, hľadal spôsob, ako môže pomôcť. A našiel..  Už dvakrát bol na hraniciach pre utečencov, pomáha s manželkou Vladkou a starajú sa o nich (doklady, práca) a vypomáhajú aj vo Veľkom Slavkove. 

     Naše ruky môžu byť plné dobročinnosti a obetavej služby..  Zároveň ruky zložené k modlitbe. Ruky zbierajúce financie pre Ukrajinu.  Jeden veľmi zaujímavý  príbeh hovorí o starom farárovi, ktorý schovával pokladničku na milodary  v chladničke..  Keď mu jedna zbožná dáma priniesla príspevok, otvoril chladničku, vybral pokladničku, vložil peniaze a zavrel ju späť. Keď to videla s vyvalenými očami len skríkla: „Vy peniaze odkladáte v chladničke?“ Odpovedal: „ To je jednoduché milá sestra..  Takto si pripomínam, že dobročinnosť a viera spolu súvisia tak ako potraviny s chladničkou.“   Dobročinnosť chráni vieru pred skazením.  Človek, ktorý žije len pre seba a nikomu neslúži nikomu nič nedáva, bude vnútorne zahnívať a chradnúť, tak ako zahníva voda v rybníku ak nemá odtok. Ak chýba človeku konkrétna služba  nerastie ani vo viere,  aj keby vykazoval na svojom duchovnom konte neviem aké mystické zážitky.  Kresťan bez konkrétnej služby sa podobá  Mŕtvemu moru.. Ono totiž iba prijíma, nič neodovzdáva. Mŕtve more vlastne „zomrelo na svoju lakomosť.“

      Opravdivý pôst  sa odzrkadľuje  v službe lásky nášmu  blížnemu s našimi pomáhajúcimi rukami. Pôst  – to nie je len  rituál ohľadom nášho jedálneho lístka – čo smieme a čo nesmieme. Je to príležitosť  podľa nášho slovenského príslovia : „Priložiť ruku k dielu!“   K opravdovému pôstu nás pozýva prorok Izaiáš 58. kapitola.  Odporúčam ju celú do Vašej pozornosti.   Prorok Izaiáš nám  v tejto kapitole hovorí, že skutočný pôst je záležitosťou odrazu Božej tváre v našej  konkrétnej činnosti, s konkrétnymi  skutkami  milosrdenstva. V tejto kapitole je veľa cenného. Keď píše tieto slová, cítime, ako nám každým napísaným slovom priam zarezáva do živého. Tieto jeho slová idú priam až pod našu kožu. Akoby chceli preniknúť do každej jednej bunky nášho tela. Skutočný  pôst nás učí hľadieť na tvár našej konkrétnej praktickej služby.  Pôst nie je len statický postoj ovisnutej hlavy a podstlanie si vrecovinou.  Pôst je konkrétny skutok lásky motivovaný Kristovými láskavými rukami, ktoré nás prijali, uzdravili, ktoré sa nás dotýkajú, chránia aj vedú..

      Dovoľte odcitovať aspoň zopár výziev z tejto kapitoly:  rozviazať putá neprávosti, spretrhať povrazy jarma, lámať chlieb hladnému, biednych a bez prístrešia voviesť do domu.. Nahého priodiať, neskrývať sa pred príbuzným, odstrániť jarmo zo svojho stredu.. Neukazovať prstom..  Nemať zlomyseľné reči, poskytnúť hladnému po čom sám túžiš..  Nasýtiť strápeného..  Pre tých, ktorí sa budú držať týchto slov, platí zasľúbenie: „Vtedy ťa Hospodin prevedie aj vo vyprahlom kraji a budeš ako zavlažovaná záhrada, budeš opravovateľom trhlín, a obnoviteľom ulíc.. (v.11) Ozaj netradičný pohľad na pôst. Málokedy takt osa pozeráme na toto obdobie pred Veľkou nocou.  Naše    vnútorné nastavenie voči Bohu sa môže, smie, ale aj má  prejaviť v našom kladnom a pozitívnom správaní sa  k ľuďom..   Pôst je ako zrkadlo, v ktorom sa odráža tvár našej služby..  Aký obraz vidíme? Čo tam vidíme? A vidíme tam vôbec niečo? 

      Pôst práve počas vojnového konfliktu môže byť pre nás skutočným a opravdovým pôstom.   Ako pozvanie vidieť nanovo Kristove slúžiace ruky..  Ježiš povedal, že sme v Jeho dlaniach v bezpečí a žiadna sila na svete nás nemôže z Jeho láskavých rúk vytrhnúť (J 10,28).  Pán každému z nás  – ale aj tebe z kríža podáva svoje prebodnuté ruky.. Podáva nám ich,  aby  nás vytiahol  z mora vín, v ktorých sa topíme..  Ako kedysi zachránil topiaceho sa Petra – svojimi rukami, ktoré za ním natiahol, aby sa neutopil (Mt 14,22-33).. Tak tieto svoje ruky vystiera aj ku všetkým nám..