C-O-V-I-D modlitba mení svet V.
C-O-V-I-D. D-uchaplná modlitba.
Tak to funguje, keď to v cirkvi duchovne iskrí. Tak by to mohlo a aj malo fungovať a iskriť aj medzi nami. A keď neiskrí? Žiaľ, iskrí, ale inak – napr. zbraňami tohto sveta. Už tretím dňom pokračuje vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Mysleli sme si, že covid je to to najhoršie a najťažšie, čo môžeme zažiť a prežiť na tomto svete. A akosi sme pozabudli na vojnu. Ešte sme sa nedostali z jednej pliagy, už je tu tá druhá – a oveľa horšia. Cítili sme, že konflikt je reálny a možný, ale nie až do takej miery. O „zbraniach toho sveta“ hovorí a píše apoštol Jakub vo svojom liste, ktorý náš reformátor nazval tzv. „slamenou epištolou“ (die Strohepistel) a zaradil ju takmer na koniec Novej zmluvy. Je tam až dodnes, ale je! Mohol ju aj vylúčiť z kánonu, nad čím aj celkom reálne uvažoval. A predsa! Máme tam nádherné verše, napr. viera bez skutkov je mŕtva (2,17). V tomto liste máme však aj ťažšie odseky a pasáže, ako napr. aj tento: „Odkiaľ sú medzi vami boje a zrážky? Či nie odtiaľ – z vašich žiadostí, ktoré bojujú vo vašich údoch? Túžobne žiadate, ale nemáte, vraždíte a horlíte, ale nemôžete dosiahnuť, máte zrážky a boje (medzi sebou), ale nič nemáte lebo neprosíte, prosíte a nedostávate, lebo zle prosíte, aby ste to premárnili na svoje žiadosti..“ (4,3) Slová, ktoré apoštol Jakub napísal, adresoval spoločenstvu, ktoré sa dostalo do hlbokej duchovnej krízy. Nebola to však pandémia koronavírusu. Išlo o nejaké prenasledovanie, v ktorom vypukli spory a závisť. Začali ich ovládať vášne. Prejavy sveta sa tak ľahko dostali do cirkvi. Táto 4. kapitola práve začína s nadpisom: „Proti svetáctvu.“ Prejavy sveta naplno „zaúradovali“ aj medzi nimi. Cirkev nie je celkom izolovaná od sveta, ako nejaká „bublina“. Do cirkvi prenikajú spôsoby sveta. Nemalo by to takto byť! Ale žiaľ, je to tak. Cirkev nie je z tohto sveta, ale jej poslanie je v tomto svete. Tak, ako aj my nie sme z tohto sveta, ale sme poslaní do toho sveta. Tak mocne a duchaplne sa modlil Pán Ježiš Kristus vo svojej arcipastierskej modlitbe za všetkých svojich nasledovníkov aj týmito slovami:
„Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú z sveta, tak ako ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého. Nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. Posväť ich v pravde – Tvoje slovo je pravda.“
(J 17,14-17)
Stav v cirkvi je do istej miery aj odrazom stavu v spoločnosti, v ktorej žijeme. A vieme, v akom stave je naša slovenská spoločnosť. Práve nie tak dávno uplynuli štyri roky od vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Čo všetko vyplávalo na povrch – o čom vieme, o čom vôbec nevieme. Je to len vrchol ľadovca, z ktorého je viditeľná nad hladinou iba 1/10? Spôsoby sveta sa dostali aj do cirkvi – a tie akoby udávali trend? Jakub píše nie do ľahkého stavu vtedajšieho konkrétneho spoločenstva, ktorým adresuje svoje riadky a tak dôležité posolstvo. Formy sveta predovšetkým diktovali čitateľom jeho listu v spôsobe ich každodenného života – to je „diktatúra“ vlastnej vôle a egoizmu. A k tomu sa pridružil nedostatok modlitby, teda kvalitnej modlitby, modlitby „opravdovej“. Aj to je veľmi dôležité miesto v tomto liste, v tejto slamenej epištole. Ak by sme tento citát nepoznali, určite by nám chýbal do celkového kontextu k modlitbe:
„Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého“
(Jk 5,16)
Tak to uvádza náš najnovší preklad. V starších prekladoch sa však uvádzalo aj slovko „opravdová“.. K tej „osobnej“ modlitbe by sme v našom seriáli mohli doplniť aj slovo – opravdová, ozajstná. Hlboko vnútorne prežitá v hĺbke nášho srdca. Situácia by sa určite zmenila, keby sa celé spoločenstvo zomklo do jednomyseľnej a „opravdovej“ modlitby, ako tí vtedy v Jeruzaleme, o čom sme čítali trochu vyššie. Situácia sa môže zmeniť, nie je to už definitívny stav, ak modlitba bude jednomyseľná a duchaplná. Modlitby nemôžu byť len a len v náš prospech a pre naše dobro, ale aj na všeobecný úžitok, prospech a osoh. Modlitbami sa obraciame k Pánu Bohu k Jeho oslave a chvále. Duchaplná modlitba zmení svet, rozhodne viac ako Covid-19. Isté dievčatko v našom evanjelickom prostredí sa tak úprimne ešte v prvom roku korony modlilo: „Pane, nech už je preč Covid číslo 19!“ Ono pridalo ešte to slovo „číslo“, lebo 19-sta je číslovka a to tam nemôže chýbať.“ Milé a úsmevné, ako prejav detinskej viery. My to číslo už dlho vynechávame, kto by ho stále opakoval? Deti sú dôsledné! Tak smieme pristupovať k Pánovi aj my, ako Božie deti. Trápi nás táto situácia, dokonca niekedy nedáva spávať v noci. Spôsoby sveta prenikli aj do našej cirkvi. Som toho názoru, že tak, ako o tom píše Jakub, tak to je aj u nás a medzi nami. Najväčším problémom už nie je covid, ale pandémia nenávisti a zloby. Niečo podobné bolo aj v tých časoch, do ktorých apoštol Jakub adresuje tieto slová. Martin M. Šimečka sa nie tak dávno v istom článku zamýšľal nad všeobecnými okolnosťami vzniku občianskej vojny. A len tak na okraj dodal, že isté podmienky a okolnosti k vzniku takéhoto konfliktu sú už aj na Slovensku. Priznávam sa, že mi až mráz prebehol chrbtom nad stavom našej malebnej krajiny pod našimi majestátnymi Vysokými Tatrami. Aj naša nenávistná politická scéna a rokovania v parlamente to žiaľ, vždy a nanovo potvrdzujú. Aj z tohto dôvodu, opäť a nanovo prosíme s učeníkmi Pána Ježiša Krista: „Nauč nás modliť sa..“ (Lk 11,1) Situácia je veľmi vážna nielen u nás, ale aj vo svete. Myslíme aj na konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. V pamätný dátum 22.02.2022 sa to ešte viac vyostrilo. A začala sa ničivá vojna. Aj z tohto dôvodu si tento termín budeme ešte lepšie pamätať. Nezabudnime, prosím v našich „duchaplných“ modlitbách myslieť aj na stav nášho uboleného a krvácajúceho sveta. Rozhodne aj táto skutočnosť patrí do našich modlitieb. A čo ešte všetko iné.. To všetko nám zjavuje Duch Svätý, ktorý prichádza na pomoc našej častej duchovnej, aj modlitebnej mdlobe (R 8,26).
Aj rozhovor s Pánom Bohom môže neraz stratiť svoju vnútornú silu, svoju iskru. Modlíme sa.. Ale ako? Je možné sa zle modliť? Aj na to poukazuje Biblia. Modlitba smie byť cieľavedomá, osobná, vytrvalá, inovatívna, inšpiratívna a duchaplná. Ste v tej chvíli v maximálnom vnútornom napojení na Toho, s kým sa rozprávate – teda na modlitbe s Bohom. „Obavy sa odmietajú deliť o príbytok vášho srdca s vďačnosťou. Každé úprimné ďakujem ničí svet obáv, preto ho vyslovujte často.“ (M.Lucado) a my podčiarkujeme, že tak sa deje aj na duchaplnej modlitbe.