Nedele po Zjavení Krista Pána IV

     Vraciame sa opäť do Kafarnaumu, kam nás nepriamo privádza aj staro-cirkevné evanjelium  dnešnej  nedele po Zjavení – utíšenie búrky na mori (Mt 8, 23-27). To more je vlastne Genezaretské  jazero, ktoré sa tiež volalo Galilejské more, alebo aj Tiberiadské.. Naša téma v januári a vo februári je sústredená na to, ako  Pán Ježiš Kristus  postupne zjavoval svoju moc – práve  v nedele po Zjavení Krista Pána mudrcom.. Odkrýval ju krok za krokom. Nedele po Zjavení to veľmi jednoznačne manifestujú. Ich štruktúra a výber evanjelií je pozoruhodný. Pripomeňme si ich opäť – od krstu v rieke Jordán, cez svadbu v Káne Galilejskej, cez uzdravenie v Kafarnaume na diaľku, prichádzajúc k udalosti utíšenia búrky na mori.  Mal som tú možnosť a milosť od Pána byť v Izraeli v marci 2009. Po návšteve miestnych biblických pamätihodností  išli všetci „účastníci zájazdu“ na obed na Petrovu rybu do miestnej reštaurácie, teda okrem mňa. Mal som ešte z domu „suchý chlieb“ a tak som dal prednosť pobytu pri jazere.  Sadol som si na breh Genezaretského jazera.  Nikdy na to nezabudnem, akú silnú výpovednú hodnotu malo to prežité ticho tam prežité..   Takmer dve hodiny  premýšľania o divoch Pána Ježiša , ktoré sa stali na tomto mori pri Kafarnaume. Je to dobré, vrelo to odporúčam, keď niekedy dáte prednosť  srdcu pred žalúdkom. Tak ma to naučila Mária, sestra Lazára, keď si sadla k jeho nohám a počúvala Jeho mocné slovo (Lk 10, 38-42). Marta bola zamestnaná v kuchyni a posluhovaním, ale Mária si vyvolila dobrý podiel, ktorý jej nebude nikdy odňatý. Sú chvíle v živote, keď dáte prednosť srdcu. A potom na to nikdy nezabudnete. Možno by aj v duchovnej oblasti bolo dobré vymyslieť duchovnú značku v zmysle tých slov:

„Srdce má prednosť pred žalúdkom“.

A s úsmevným dodatkom, že príde čas aj pre pokrm pre telo, bez ktorého nemôžeme samozrejme byť. Život je otázkou priorít! 

    Vráťme sa k slovu div, či zázrak. Už som to pred časom spomínal, či písal v jednom článku na našom webe, že je to veľmi pozoruhodné slovenské slovo. Divy sú označené u Jána, ako „semeion“, teda znamenia. Aj takto ich aj vnímame. Vnímame ich ako zázraky. Pohrajme sa  s  týmto slovom ešte trochu viac. Ako by sme ho modli rozdeliť, aby to dávalo nejaký zmysel?  Tak napríklad navrhujem takto: rozdelíme ho na dve časti: zá – zrak. Čo nám to napovie toto rozdelenie?  Hneď to prvé je to, že ide o „niečo“, čo nevidíme očami, to, čo je „za zrakom“, teda skryté pred našimi očami. Zázrakom je to, čo vidíme za naším zrakom.  A budete so mnou určite súhlasiť, že mnoho je toho skrytého našim očiam.  Mnoho toho nevidíme. Nemôžeme všetko postihnúť naším fyzickým zrakom.  „To najdôležitejšie je predsa  očiam neviditeľné“, na to nás upozorňuje Malý princ v známom Exupéryho diele, ktoré by malo byť povinným čítaním najmä pre dospelých.  Kladieme si otázku, čo sa udialo „za zrakom“ učeníkov,  keď Pán Ježiš pohrozil vetru. A všetci tí, čo boli na lodi sa divili a vraveli:  „Aký je to človek, že Ho aj vetry, aj more poslúchajú?“  Čo sa vtedy deje, keď to naše oči nemôžu vidieť? Alebo čo sa deje vtedy, keď Pán Ježiš povie slovo a „veci sa dávajú do pohybu“.. Je teda neviditeľný svet, ktorý je reálny a skutočný, ktorý je našim zrakom nepostihnuteľný. Nemohol by aj dnes Pán Ježiš pohroziť korone, aby odišla. Už sú to takmer plné dva roky. Už stačilo! Či nie? Nemyslíte si to?  Veľa toho nepoznáme, veľa je toho skrytého našim očiam a preto je to zdroj pre mnohé teórie, ktoré na nás útočia, chcejúc nás pohltiť.  V noci zo soboty na nedeľu začalo  fučať a nedalo sa už spať. Tak som prosil Pána, aby pohrozil vetru, aby sme sa mohli dopoludnia stretnúť na službách Božích. Stalo sa tak, vietor sa utíšil, ale to najväčšie besnenie vetra prišlo popoludní po 15.00 hodine. Aktuálny príbeh do silného vetra, ktorý príliš neobľubujeme. Raz sme zažili búrku na mori v Chorvátsku počas výletu na lodi a manželka vtedy povedala, už nikdy viac na loď na more. Iste, potrebujeme mať pevnú pôdu pod nohami. Sme ľuďmi „malej viery“ a často sa bojíme. Akože by nie, keď strácame pevnú pôdu pod nohami. 

    Nemci majú pre slovo zázrak svoje pomenovanie der Wunder a wundebrar sa prekladá ako zázračný.  Tam nemáme zaznamenané a zašifrované to „zo zrakom“. To počujeme iba v  našej krásnej ľubozvučnej slovenčine. Zázrak  – naplno  presahuje to, čo je priamo očiam viditeľné. To, čo je skryté, ale predsa reálne. Divy sa dejú aj dnes. Zázraky sa dejú v každom novom dni nášho života. Nie vždy ich vieme postihnúť. Duchovný zrak je neraz otupený. Duchovný zrak súvisí so stavom nášho srdca. V akom stave je srdce, v takom stave je aj duchovný zrak človeka. Žalmista v tom najdlhšom 119. žalme, 18. verši prosí: „Otvor mi oči, aby som videl zázraky Tvojho zákona“..  Existujú aj zázraky Božieho zákona. Žalmista v tom istom žalme vyznáva (v. 92), že tento zákon môže byť človeku rozkošou: „Keby Tvoj zákon nebol býval mojou rozkošou, bol by som zahynul vo svojej biede.“ Existujú zázraky Biblie, zázraky evanjelia, onoho tichého šelestu, o ktorom sa tu tiež dočítate. Biblia je jeden veľký zázrak, žiaľ  prestali sme ju tak vnímať na našu vlastnú škodu. Pavel Kosorin povedal: „Keď je Biblia zakázaná, číta sa viac, ako keď je kázaná.“  Je vskutku plná divov a zázrakov. Môžeme čítať aj medzi riadkami. Uvažujte o tom, nájdite si pre ňu čas. A modlime sa slovami žalmistu. Nezáleží nám, aby sme ju bližšie poznávali?  MUDr. Igor Bukovský , čo veľmi kvitujem, tak pre dnešnú dobu odporúča oprášiť vlastnú Bibliu v prípade, ak vám zapadla medzičasom prachom.  Máte ju doma. Máte ju na dosah svojej ruky. Keď srdce má túžbu, ruka siahne po Knihe kníh. Naša jedna sestra (MR) si vo štvrtok zabudla svoju Bibliu na biblickej hodine. Neodolal som a  „kukol“ som do nej. A veľmi ma to potešilo, čo všetko som tam našiel.. Poznámky, farebne odlíšené  citáty a mnohé iné. Tak by to mohlo a malo byť viditeľné aj v našej Biblii. A pridávam  citát, jeden z viacerých ktorý som tam našiel: „Na kľukatej ceste stretneš viac anjelov, ako na rovnej.“  

    Tomáš Kempenský v knihe „Nasledovanie Krista“ píše o.i. veľmi pozoruhodné slová: „Blahoslavené oči, ktoré sú zatvorené vonkajšiemu svetu, ale bedlivo pozorujú veci vnútorné.“  Tie veci, ktoré sú zázrakom  „za – zrakom“..  Ďakujeme, že existuje aj duchovný zrak, nemenej dôležitý, ako ten fyzický. Pre duchovné „záležitosti“ potrebujeme výlučne duchovný pohľad. Duchovné posudzujeme duchovne a telesné telesným spôsobom.  Pri pomazaní Dávida za kráľa odzneli Samuelovi aj tieto slová:

„Človek  hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“

1S 16,7

Boh má iný pohľad, ako človek. Nepozerá na výzor, ale ide k podstate, teda k srdcu. Duchovný pohľad duchovnými očami (to, čo je „za-zrakom“) je  tak dôležitý v každom novom dni nášho života.  A v nie ľahlej súčasnosti o to viac! Práve v epištole na dnešnú nedeľu je pozoruhodné slovo ap. Pavla o jeho vďake, ale aj prosbe za kresťanov v Efeze (1,17.18): „.. aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy dal vám Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho a osvietil vám oči, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva..“  Existujú oči srdca, ktoré sú nenahraditeľné pri pohľade na duchovné javy a veci..     Je mnoho divov a zázrakov všade  okolo nás. Milan Lasica mal kedysi televíznu reláciu s názvom: „Mojich sedem divov sveta“..  Pozýval hostí, ktorí sa vyznávali, čo považujú za divy okolo seba. Neraz humorné, ale v mnohom pravdivé. Keby si dostal pozvanie, musel by si si k tomu „sadnúť“ a niečo „umné“ dať dohromady. Čo by to bolo? Čo by to mohlo byť? Nemaj obavy, už ťa nepozve.. (pre úsmev dňa) Otázka ale  zostáva.. Aké vidíš divy okolo seba? A v čom ich vidíš?