Nielen o cukrovej vate

Náš svet si bez  Vianoc  nevieme predstaviť.  Dosť dobre si nevieme predstaviť tú situáciu, že by sme ich v závere roka nesvätili. Ozaj, čím by bol svet bez Vianoc? Akoby vyzeral svet bez vianočného posolstva, kolied? Svet bez Tichej noci? Napadla Vás už niekedy takáto myšlienka?  Keby Boh nebol dal svojho Syna..  Pre mnohými rokmi bola vydaná vianočná pohľadnica s textom: „keby Kristus nebol prišiel…“ Motiváciou pre vydavateľa boli slová samotného Spasiteľa: „..keby som nebol prišiel.“ (J 15,22a)  Dosť dobre si takú situáciu ozaj neviem predstaviť. Neexistovala by Nová zmluva, nepoznali by sme „evanjelium v kocke“ (J 3,16). Veľa toho by nebolo..  Neexistovalo by geniálne Bachovo Vianočné oratórium. A mnohé ďalšie vzácne diela. Nemusíme  už ale pokračovať  ďalej.. Tento svet však svoje Vianoce má! Boh svojho Syna dal! A všetko to sa naštartovalo v Betleheme, v dome chleba. Tam sa to všetko začalo. Na betlehemských stráňach. Tam začala štafeta radosti.

     Istý môj kolega hľadal inšpiráciu na Vianoce. Hľadal ju v hrubých teologických knihách a hĺbavých komentároch. Tie však boli pre neho akési suché, bez života  a k tomu ešte aj s dlhými vetami. Nič ho v nich neoslovovalo. A tak sa rozhodol, že pôjde na vianočné trhy. Snáď tam ho niečo osloví. Dlho pozoroval  ľudí. Všimol si jedného skromne  oblečeného človeka, muža, ktorý pravdepodobne svojmu synovi kupoval cukrovú vatu. Keď to dieťa ju bralo do rúk, oči mu žiarili plné radosti. Jeho srdce priam tancovalo od radosti. Povedal si: na Vianoce budem kázať o radosti.

     Aké prosté, jednoduché, oslovujúce a inšpirujúce. Vianočná radosť! Jej štart je na betlehemských stráňach. Tam je jej premiéra. „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu..“  (Lk 2), čítame v evanjeliu. A evanjelium je radostné posolstvo o tom, čo Boh pre nás urobil. Poslal svojho Syna do tohto sveta. Stalo sa tak v noci. A táto  noc zmenila svet. Jej posolstvo mení aj nás. Jej posolstvo  posväcuje nás všetkých. Vianoce posväcujú naše životy nevýslovnou radosťou. Existuje zaujímavé vysvetlenie pôvodu slova „Vianoce“. Toto slovo, ktoré v týchto dňoch skloňujeme vo všetkých pádoch vraj vzniklo z nemeckých slov „weihen“, čo v preklade znamená svätiť, posvätiť a „nachten“ – noci. Teda sväté noci. Posolstvo dané v tichej, svätej noci je teda také, ktoré  posväcujú naše srdcia. To sväté a radostné chce nami prejsť, chce nás preniknúť. To transcendentné v plnej radosti však môžeme zažiť nielen počas týchto dní.

     Ako celkom  prví sa o tom dozvedajú pastieri na betlehemských stráňach. Tí si v noci strážili stáda pred dravou zverou. Ovečky v stáde, to bol zdroj ich obživy. A preto ich bolo potrebné ozaj dobre strážiť. A tu je zrejmá asociácia a premostenie s dnešným svetom. Aktuálne posolstvo do súčasnosti: nenechajme si ukradnúť vianočné posolstvo radosti! V tomto dravom svete je  mnoho zlodejov radosti, ktorí nám ju chcú vytrhnúť priamo zo srdca. Z tohto dôvodu je dôležité postaviť stráž k dverám srdca a uchovať si toto radostné posolstvo aj do všedných po-vianočných, ale najmä novoročných dní. Pred dravým svetom  je predsa   potrebné zdroj obživy chrániť! Ak ide o tú duchovnú obživu a  pokrm, tak to je predovšetkým biblické posolstvo. Hriech, ktorý mnohokrát podceňujeme, nám bráni dôverovať tomuto slovu. Duch Svätý nás však vedie k radostnému otvoreniu sa  tejto zvesti, ktorá znie na betlehemských pastviskách. A tam je plnosť radosti.

     Kde nájsť tieto stráne a pastviská, kde sa táto radosť intenzívne prežíva? Možno to bude príliš odvážne, ale tým betlehemských poľom  dnes je cirkev. Cirkev dnes je tým  Betlehemom, domom chleba, kde nám ozaj nič nechýba (Ž 23,1). Nemáme nedostatku v nijakom dare milosti, ako to apoštol Pavel napísal zboru do Korintu (1 K 1,7). Cirkev je spoločenstvom radujúcich sa. Kresťanské náboženstvo je náboženstvom skutočnej radosti, nie jej pseudo-náhrady. Preto nás to aj  na Vianoce do cirkvi tak ťahá. Aj tých, ktorí v priebehu roka nemajú o ňu enormný záujem. Tá nevysvetliteľná nadčasová sila  nás, aj tých ostatných priam núti neobísť toto spoločenstvo Božieho ľudu. Posolstvo neba, radostná zvesť nás privedie na Štedrý večer, či počas polnočnej bohoslužby na betlehemské stráne. Tam prežívame skutočnú radosť.  Je to radosť, ktorú nenájdeme na adrese: www.radost.sk.   Na nete je všetko, povedia dnes  mnohí, najmä mladí. Radosť tam ale nenájdeme. Možno jej nejakú  lacnú náhradu.  Žiaľ, že s vyhodeným stromčekom pri smetných košoch aj počas nastávajúcich dní  sa akosi rýchlo zbavujeme aj tejto radosti. Žiaľ, na  svoju vlastnú škodu.  

     Vianoce sú aj o hlbokej túžbe v nás zakorenenej. V Starej zmluve čítame o kráľovi Dávidovi, ako zatúžil po vode z betlehemskej studne. Jeho vojaci v nasadení vlastných životov  mu ju priniesli, nakoľko mesto bolo obkľúčené nepriateľmi. On sa však z nej nenapil, ale priniesol ju ako obeť Hospodinu (2 S 23). My z tejto studne pijeme celý rok, aj počas tohtoročných Vianoc sme poriadne načerpali. Je to voda, ktorá nás drží nad vodou, povedané slovami  známej piesne. Máme kde utíšiť svoj smäd. Máme živú vodu, evanjelium Pána Ježiša Krista. Môžeme ju piť plnými dúškami. A s radosťou! Veď rieky živej vody potečú zvnútra toho, kto verí vo mňa, povedal náš Spasiteľ (J 7,38).

     Po celom vypätom pandemickom  roku  sme svätili opäť Vianoce ako „čerešničku na torte!“ Bez nich  by to ozaj nebolo ono. Tešili sme sa a radovali sme sa, že sme boli spolu aj v chrámoch . Už len spomíname na to, ako počas sviatkov v predchádzajúcich rokoch  boli  kostoly plné na Vianoce.  A sme veľmi vďační, že sme tohto roku mali možnosť ich sláviť v zborovom spoločenstve. Počas predchádzajúcich Vianoc v roku 2020 sme takúto možnosť nemali.  Duchovná rodina sa teda  po dvoch rokoch na Vianoce stretla v chráme. Naša vlastná rodina sa  stretla pri štedrovečernom stole. Deti sa tešili z darčekov. Tešíme sa na ďalšiu návštevu „betlehemských stráni“ aj na prelome rokov..  Najplnšia radosť je však  z narodenia nášho Pána Ježiša Krista. Život s Ním nás predurčuje na život vo večnosti. Ako napríklad rýchla jazda šoféra predurčí výšku jeho pokuty. Či ako neposlušnosť dieťaťa predurčí možný jeho trest. Káva po obede vás pravdepodobne predurčí, aby ste nezadriemali. Boží Syn nám prišiel vrátiť raj. Boli sme z neho vyhnaní. Boží Syn nás pozýva vrátiť sa do neho. Prijmime Jeho opätovné  pozvanie aj po tieto dni. Aj do nového roku 2022.  Prijmeme Ho do srdca..  Sme všetci spoločne, ale aj každý aj „osve“  –  predurčení stráviť celú večnosť v Jeho prítomnosti. Vianoce nám túto túžbu a hlad nanovo pripomenuli. V tomto kontexte je mi blízky citát:

„Narodili sme sa s nebeskou výbavou – s hladom po nebeskom domove.“ 

Max Lucado

Buďme takto „hladní“ nielen počas Vianoc…

Na konci cesty nie je cesta, ale cieľ…

Na konci zimy nie je zima, ale jar…

Na konci noci nie je noc, ale svitanie…

Na konci adventu nie je advent,  ale narodenie  Pána…

 Na konci smrti nie je smrť, ale život…