Adventný lockdown
Advent 2021 začal už 28.novembra a vyvrcholí Štedrým dňom – 24. decembrom. Na budú rok, ak dá Pán, začne už 27. decembra, keď nám prinesie maximum možných adventných dní v počte 28.. V tomto roku ich máme o jeden deň menej. Minimálny počet týchto adventných dní je 22. Naposledy tak tomu bolo v roku 2017. „Už len 22 dní..“, spieval nedávno zosnulý Miroslav Žbirka. Vždy išlo o pomerne hektický čas predvianočného zhonu. Ale lockdown nás všetkých takmer úplne zastavil! A my nanovo zisťujeme, že to ide bez zhonu a stresu a mnohého „točenia sa“ viacmenej iba okolo vlastných potrieb. Tento tzv. „adventný kolotoč“ vám môže pripomínať drevený adventný kolotoč, ktorý zapaľujete doma, popri adventnom venci.. Ten sa poriadne roztočí vplyvom horiacich sviečok. Keď sa zadívate, tak sa vám hlava môže takmer zakrútiť. S úsmevom – tento kolotoč nech sa točí aj naďalej, veď nakoniec dotvára adventno-vianočnú výzdobu aj u Vás doma. My sme konečne spomalili, či sa až úplne zastavili. Spomalenie niekedy ozaj nestačí. Je potrebné úplne zastavenie, tzv. adventný duchovný lockdown. Advent má jedinečné poslanie v rámci cirkevného roka. Žiadne iné obdobie v cirkvi sa mu nevyrovná. Advent je vždy súčasťou začiatku nového cirkevného roku a koncom roka kalendárneho. Pôst je už o niečom celkom inom.
Advent prináša totiž „poryvy“ neba. V advente ide o túžbu, napätie, o to predivné očakávanie.. Advent patrí príprave na naplnenie mnohých dávnych biblických zasľúbení.. Advent patrí nebeským sféram a Božím mocným poryvom v nich. Pán Boh vskutku chystá veľké veci a začína úplne od nemožného.. Prečo práve takto? Prečo nie inak? Prečo nie „zľahka“, ale od toho, čo je tak ťažko uveriteľné? Čo sa prieči nášmu mozgu a poryvom v nich? Kto tomu uverí? Všetko tomu nasvedčuje, že Pán Boh nám to všetkým od úplného začiatku veľmi sťažil. A Jozef je hneď prvý v poradí! Počatie z Ducha svätého vyskúša najmä jeho vieru. Aj lásku k Márii. A výsledok? Celý svet sa mu zrútil a Máriu chcel tajne prepustiť (Mt 1,9). Musela však prísť intervencia priamo zhora. Anjelské bytosti zasahujú do nášho sveta v týchto – aj adventných udalostiach – tak často, pretože tým poryvom neba nie sme schopní uveriť. Oni presahujú náš viditeľný svet, presahujú naše myšlienkové pochody (Iz 55,8-9). Ak by nezasiahli, veľa vecí by sme naším správaním, aj myslením pokazili.. Viera – to je mať jasno od Boha a to tak ťažko často prichádza. A v mnohých veciach ešte stále nemáme jasno. Práve v tých najkonkrétnejších udalostiach nášho života je tak ťažké sa osvedčiť. Sú nad náš pochop a porozumieme im len s odstupom času, keď veci a udalosti nášho života začnú do seba zapadať. Tieto mocné poryvy neba oslovujú mňa, aj Teba.. Aj v týchto pandemických časoch.. Potrebujeme sa zorientovať v tejto neľahkej dobre. Z mnohých strán prichádza ku mne informácia, že týmto časom nerozumieme. A niekedy sme to aj my sami, ktorí sa v tom všetkom strácame.
Vráťme sa však k Jozefovi. Zrútil sa mu celý svet. Mária bola tehotná a dieťa, ktoré nosila už pod svojím srdcom nebolo jeho. Ako by som konal na mieste Jozefa práve ja? Nebol by som na tom ešte oveľa horšie, ako on? Poučením a povzbudením môžu byť slová aj tejto definície viery:
„Viera znamená presvedčenie, že isté tvrdenia sú pravdivé – napriek tomu, že dôkazy ich pravdivosti sú nedostatočné, alebo vyvracajú ich pravdivosť.“
D. Barker
Pravdu má Anselm Grün, ktorý konštatuje: „Aj keď je biblické posolstvo adventu mnohým ľuďom cudzie, daj nech sviece zapálené v týchto dňoch rozpália aj ich srdcia.“ To potrebujeme všetci. Svetlo, ktoré žiari do mnohej temnoty tohto sveta. Žijeme v čase medzi „UŽ“ (Betlehem) a „EŠTE NIE“ (Olivová hora). Žijeme pred Pánovou parúziou, očakávajúc Jeho opätovný návrat. Náš život sa odohráva v tomto rozmedzí, v týchto mantineloch. Aj vo mne to vyvoláva mocné poryvy a myslím na prosbu Ježišových učeníkov: „Pane, prispor nám viery.“ (Lk 17,5) Prosba týchto učeníkov sa stáva aj mojou úprimnou modlitbou.
Počas tohto adventu rozmýšľame nad tým, akú budú mať podobu Vianoce 2021. Neriešme to však „predčasne“. Teraz sa venujme svojím srdciam, ktoré potrebujú úplne zastavenie. Premýšľať o živote, prečo som tu, prečo som sa narodil, aký je zmysel môjho života. K tomu nás môže priviesť aj vianočné posolstvo, ktoré hovorí, že Kristus sa narodil pre mňa, aby som sa ja osobne stal Božím dieťaťom. Jeho veľkosť sa znížila k mojej maličkosti. Bohatý schudobnel pre nás, aby sme my zbohatli Jeho chudobou (2 K 8, 9) A Jeho pozemská chudoba stačí pre naše maximálne duchovné obohatenie a priam „zbohatnutie“. V tomto náročnom čase a období sa potrebujem nanovo zorientovať v živote (ak sa tak ešte pri mne nestalo), v spleti názorov a labyrintu mnohých tvrdení. Dovoľte prirovnanie – v dnešnom svete je to ako na tenise. Skúste si všimnúť takmer komickú situáciu, ako prítomní diváci sledujú tenisovú loptičku. Ako na povel – raz na jednu, raz na druhú stranu. Ja sa na tom viem vždy aj veľmi dobre pobaviť. Jedni tvrdia to, druhí tvrdia zasa ono. Neviete, komu máte veriť. Keď počúvate jedných, takmer im veríte, to platí aj o tých druhých, ak sa započúvate do ich tvrdení a argumentácií. Kde je teda pravda? Niekde uprostred? Je to tá zlatá stredná cesta? Určite nie! Aj Pilát sa ocitol v podobnej situácii – jedni mu tvrdili „to“ a tí iní zase niečo iné. Úplne sa v tom stratil, čo tvrdili Židia a Rimania. Mal v tom zmätok a chaos. V takomto vnútornom nepokoji položil tú známu otázku: Čo je pravda? (J 18,38). A tá Pravda mu bola tak blízko.. Priam na dosah.. A potom zo svojho paláca vyšiel k židom a pašijný príbeh pokračoval ďalej. Tej Pravde sa vzdialil. Pravda je v posolstve Vianoc a narodení Pána Ježiša Krista. Kristus je cesta i pravda i život. (J 14,6) Keď túto večnú Pravdu spoznáme, odhalí sa nám pravda aj v iných oblastiach. Všetko v našom živote so všetkým súvisí. A to píšem z vlastnej skúsenosti. A tá večná, nadčasová Pravda sa nám prihovára aj týmito slovami: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (J 8,32) A to platí obzvlášť aj v tejto dobe. Tak nech sa stane mocou Ducha Svätého aj pri tebe a Tvojich blízkych. Pri nás – pri všetkých..