Mehr Licht! Viac svetla!
Čas adventu patrí mnohým úvahám a mnohým mocným myšlienkam. Máloktoré obdobie sa mu týmto posolstvom vlastne vyrovná.. Pôstne obdobie je už celkom na inú tému. V advente ide o túžbu, napätie, o to predivné očakávanie.. Život človeka je plný očakávania. Niektorí dokonca tvrdia, že bez očakávania niet ani života. O tom, kto na nič nečaká, na nič sa už neteší a v nič už nedúfa, mnohí povedia, že žije bez nádeje. A bez nádeje znamená defacto aj bez Boha (Ef 2,12). Takýto človek je mŕtvy ešte zaživa. Kto však nádej nestratil, ten vie čakať, lebo zistil, že dobré veci málokedy prichádzajú okamžite. Evanjelium 1. adventnej nedele o vjazde Pána Ježiša do Jeruzalema (Mt 21,1-11) nám pripomína, že naše vykúpenie sa približuje.. Očakávame ho trpezlivo, s nádejou a vo viere. Nesmieme však zabudnúť, že súčasťou kresťanského očakávania je vždy aj čosi nečakané a nečakané – a teda veľmi prekvapivé. Ku konkrétnemu prejavu lásky nás veľmi aktívnym spôsobom môže povzbudiť a posilniť práve toto očakávanie nášho milovaného Vykupiteľa. Adventné obdobie privádza človeka viery k poznaniu prameňa Božej lásky, z ktorého prichádza náš Vykupiteľ a v ktorom sa napĺňa naše spasenie. „Boh je prameň, z ktorého si odnesie každý toľko, akú veľkú nádobu si prinesie.“ (Ján z Kríža) Advent patrí príprave na naplnenie mnohých dávnych biblických zasľúbení.. Slovo sa stalo telom v plnosti časov (J 1,14). Udialo sa tak práve na prvé Vianoce. Advent je obdobím svetla, ktorého intenzita postupne narastá. Až po maximum tohto Svetla Vianoc – narodeného Božieho Syna Ježiša Krista. Písať a uvažovať nad Svetlom, jeho významom je vždy milé a ušľachtilé..
Nemecký básnik a dramatik Johann Wolfgang Goethe (1749-1832) na smrteľnej posteli povedal:
„Otvorte aj druhú okenicu, nech je tu viac svetla!“
Tento jeho výrok sa počas niekoľkých storočí stal veľmi známym ako – „Mehr Licht!“ (Viac svetla!) Posledné slová velikánov už naozaj dávno zľudoveli. Opakujú sa, pripomínajú sa nám všetkým. Majú svoju výpovednú hodnotu práve tým, že sú posledné.. Možno si aj vy teraz spomeniete na posledné slová vám veľmi známeho človeka. Pre osvieženie si niektoré pripomeňme. Bývalý prvý povojnový spolkový kancelár Konrad Adenauer na sklonku svojho života povedal: „Das notwentige habe ich getan.“ V preklade to znamená: „To najpotrebnejšie som vykonal!“ Nám všetkým sú dobre známe predovšetkým posledné slová nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorých na golgotskom kríži bolo až sedem. Hudobným skladateľom Josephom Haydnom boli aj zhudobnené, ako úžasné oratórium svojou hĺbkou a posolstvom.
V Goetheho výroku vidia mnohí testament pre tento náš svet, v ktorom žijeme. Ja osobne v ňom vidím úžasné posolstvo aj pre túto adventnú dobu, napriek tomu, že sa tento výrok, odkedy bol vyrieknutý, spochybňuje a často aj zosmiešňuje. Viacerí tvrdia, že sa mu už ťažko dýchalo, tak povedal: „Mehr Luft!“, aby mohol ľahšie dýchať. Zosmiešniť sa dá takmer všetko. Ale ak máme čo len trochu citu, tak sa aj k tomuto výroku vieme celkom slušne a zodpovedne postaviť. Naozaj potrebujeme viac svetla v tme tohto sveta. A obzvlášť v tejto pandémii! A svetla je ozaj viac, pretože aj na vašom adventnom venci ho pribúda každou adventnou nedeľou.
Ten pôvodný prvý adventný veniec mal sviece aj na všedné dni, teda v počte dvadsaťštyri. Postupne boli odstránené a zostali iba tie nedeľné. Svetla je čím ďalej, tým viac. Koľko sviec žiari napr. aj dnes večer! Až po maximum štyroch adventných sviec v poslednú adventnú nedeľu pred príchodom Vianoc a Ježiša Krista, ktorý sám o sebe povedal, že je Svetlo sveta – kto Ho bude nasledovať, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života (J 8,12). Tak postupne pribúdalo svetla aj vo svete v zmysle zasľúbení o Ježišovom príchode. Od prvého zasľúbenia, že potomok ženy rozmliaždi hadovi hlavu (1 M 3,15), až po to posledné. A to naplnenie zasľúbenia je v Ježišovom výroku: „Ja svetlo prišiel som na svet, aby nik nezostal v tme, kto verí vo mňa.“ (J 12,46)
Vianoce ako obchodný artikel vlastne už začali koncom októbra. Dni počas decembra sú najkratšie v roku, potrebujeme ozaj viac fyzického svetla. Zapaľujeme ho niekedy už popoludní. Obľúbené vianočné trhy sú plné svetla a prekypujú ním. Všetko nádherne žiari. V dánskom hlavnom meste, v Kodani, kde študuje naša dcéra, v zábavnom parku Tivoli bola napr. v roku 2019 vianočná výzdoba umocnená Swarovského drahokamami. Veľmi pôsobivé a pre človeka efektné.. Ak uvidíte to kvantum svetla a lesku, skoro sa vám z toho zatočí hlava. A lockdown v decembri 2021 nás všetkých zastavil a stopol. A my nanovo zisťujeme, že to ide aj bez zhonu a adventného kolotoča. Ten drevený vám môže poslúžiť doma, ten nech je v pohybe. My sa môžeme zastaviť a vnímať silu a intenzitu svetla. Svetlo, ktorým je Ježiš Kristus premohol tmu. Jeho fyzický pobyt na tejto zemi bol pomerne krátky v pošte iba 33 rokov, avšak Jeho pôsobenie svetla je nadčasové a dokonca večné.
Svetla v tomto adventom čase ozaj rapídne pribúda. A to nielen na adventnom venci. Zapína sa čoraz skôr, ale prichádza často opačný efekt, ako by sme predpokladali. Ľuďom to akosi nepomáha.. Ľudia zo súčasného predvianočného zhonu skôr temnejú. Svetla je viac, ale len fyzického. V tejto náročnej dobre potrebujeme predovšetkým svetlo najmä duchovné. Zorientovať sa v živote, v súčasnej nie ľahkej pandemickej situácií , v zložitých vzťahoch.. Aj napriek mnohým ťažkostiam spoznať jedinečnosť, exkluzivitu neopakovateľnosti a krásu života. Iba raz totiž prejdeme istou chvíľou a istým okamihom a preto každé dobro, ktoré môžeme vykonať, je potrebné vykonať práve teraz.. Tu a teraz.. Aby svetla bolo viac.. To pravé Svetlo Ježiša Krista je skvelou adventno – vianočnou ponukou s dosahom pre celý rok. Tak to nachádzame zaznamenané v zvesti Písma svätého: „A toto je zvesť, ktorú sme počuli od Neho a zvestujeme Vám, že Boh je svetlo a nieto v ňom nijakej tmy.“ (1 J 1,5) Veľmi oslovujúcou je aj táto myšlienka: „Tak rád by som raz v decembri vypol všetky svetlá a rozsvietil všetkých ľudí.“ (Charles Bukowski) Uvažujme, koľko by bolo svetla medzi nami?