Jedine Milosť Sola gratia
„Lebo milosťou ste spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží.“
„Lebo sa zjavila milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom.“
(Efezkým 2,8) (Titovi 2,11)
Text o zjavení milosti Božej je ako epištola určená iba na Vianoce, na 1. sviatok vianočný. Málokedy ho však počujeme, pretože miesto epištoly je takmer vždy spievaný slávnostný žalm. Ak tento text z listu Títovi nemáme ako kázňový, tak ho počujeme dosť zriedkavo. A bolo by veľkou škodou, keby sme ho počuli iba na Vianoce, teda raz v roku. Je v mnohom pozoruhodný. Zjavila sa milosť Božia! Tá sa nám predsa zjavuje pravidelne v každom novom dni nášho života! Milosť Božia zjavená v Ježišovi Kristovi dostala však konkrétnu podobu a dokonca ľudskú tvár.. Je to úžasná zvesť a správa, ktorú tu celkom nemožno naplno slovami vystihnúť. Nieže by tu predtým tá milosť nebola.. Ak ľud Starej zmluvy pokánie činil, Boh sa nad svojim ľudom vždy a nanovo zmiloval. V Ježišovi Kristovi však milosť Božia nadobúda celkom nový rozmer. Je to celosvetová amnestia, nielen „lokálne“ preukázaná milosť Izraelcom. Boh sa v Ježišovi Kristovi nad všetkými zmiloval. Stalo sa tak v plnosti časov (G 4,4). Konkrétne kontúry milosť Božia však nabrala skrze Ježiša Krista. Náš Spasiteľ jej dal jednoznačnú podobu. Milosť Božia – Ježiš Kristus. Tak začína svoj prvý list apoštol Pavel do Korintu, keď píše (1,4): „Neprestajne ďakujem Bohu za vás, za Božiu milosť, ktorej sa vám dostalo v Kristu Ježiši.“ Tento verš nás oprávňuje dať rovnítko medzi Ježiša Krista a Božiu milosť. Tak, ako 1 a 1 = 2, 2 a 2 = 4, tak to platí Ježiš Kristus = milosť Božia. Je to axioma, ktorá platí, ktorá sa nedokazuje. Axioma je všeobecne platná pravda, ktorú nie je potrebné dokazovať. Božia láska v milosť v Kristu je takou axiomou, ktorú rozhodne nie je potrebné dokazovať. Vo vianočnej piesni spievame: „milosti prúd bohatý v betlehemskom dieťati.“ (ES 63,2)
Božia láska je už dokázaná v milosti Božej nás sprevádzajúcej každým novým dňom nášho života. Je nám daná zadarmo, ale nie nadarmo. Sme pozvaní k životu z Božej milosti – a v Božej milosti. Apoštol Pavel to zvolal na plné hrdlo: „Spasení ste z milosti!“ Nie sami zo seba, aby sa nikto nechválil. Mnohí by sa mohli pochváliť. Mnohí by sa aj veľmi radi pochválili svojimi skutkami. Ale aby sa nikto nechválil, spasenie nie je to zo skutkov. Slávny astronóm Mikuláš Kopernik (1473-1543) si objednal náhrobný kameň už za svojho života. Dnes je to celkom bežné, vtedy možno menej. V latinskom jazyku si tam dal vytesať slová. My si ich prečítame v našej rodnej reči: „Nežiadam si tú milosť, ktorú dostal apoštol Pavel, ani tú, ktorú prijal Peter. Na to som primalý. Tak, ako zločinec na kríži, ktorému si ty preukázal milosť, prosím, aby si aj mňa spasil. Bože, zmiluj sa na do mnou.“ Uvažujem nad tým, prečo práve taký text? Mohlo to byť niečo kratšie, rozhodne výstižnejšie. Rozhodol sa práve pre ten o milosti. Mal na to rozhodne mnoho dôvodov. V podobenstve o farizejovi a publikánovi čítame: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ (Lk 18, 9-14) Pán do úst vložil publikánovi práve slová o milosti. Obidvaja prišli do chrámu, obidvaja sa modlili. Keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté. Ale iba ten, ktorý niečo o milosti Božej vedel, sa vrátil do svojho domu ospravedlnený. Zjavila sa milosť Božia.. Zjavili sa tézy – a to práve 31. októbra 1517. Je to milosť Božia, že ich poznáme. A poznávame. Bez vedomia Martina Luthera ich jeho priatelia preložili do nemčiny. Boli veľmi rýchlo distribuované. Po prvýkrát sa na Spiši čítali v Ľubici. Tam sa konalo posledné stretnutie pri čítaní Lutherových téz v našom Tatranskom senioráte – 30.októbra 2017. Milosť Božia sa „zjavila“ Pavlovi pri Damasku priamo skrze Božieho Syna Ježiša Krista. Čím si ju zaslúžil? Ničím! Milosť je milosťou práve v tom, že sa nedá zaslúžiť. Akoby Pavel písal v liste Títovi o sebe samom.. Ako blesk z jasného neba prišiel hlas, ktorý Pavel počul: „Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?“ Zjavila sa mu milosť Božia osobitým a originálnym spôsobom. To je jeho osobná skúsenosť, z ktorej žil celý život a ku ktorému zážitku milosti Božej sa neustále vracal (Sk 22 a 26 kap). Od neho sa to totiž všetko aj v jeho živote odvíjalo. Milosť Božia je tvorivým činiteľom a elementom v živote človeka. To bola skúsenosť mnohých v Biblii. To smie byť aj naša skúsenosť v 21. storočí. Moja i Tvoja. Priam exemplárnym príkladom je práve v tejto oblasti náš prvý zborový dozorca PhMr. Samuel Búľovský, ktorý mal celoživotné krédo, či heslo: „Všetko je milosť Božia, to ostatné je len pechorenie sa.“ Do neba sa ide rozhodne len a len vďaka milosti Božej. A. Srholec povedal: „Kresťan bez milosti je ako katedrála bez Boha a auto bez benzínu.“ A úsmevne to ešte inak vyslovil M. Twain svojím citátom: „Do neba sa ide vďaka milosti. Keby sa tam išlo za zásluhy, tak by sa tam dostal tvoj pes a nie ty.“
Vždy a nanovo si to mocne uvedomujeme – po každom prežitom týždni na službách Božích. Prvý deň po sobote, alebo deň Pánov (Zj 1,10) nám o tejto milosti mnoho hovorí. Je to naša spoločná manifestácia o tejto milosti, že sa môžeme slobodne stretávať a schádzať. Nikto nám to (zatiaľ) nezakazuje. Nie tak dávna doba nám chce pripomenúť, že nedeľa a všetko to, čo je s ňou spojené, nebola vždy v takej slobode. Akoby sme už na to aj zabudli. Prekročiť prah Božieho domu je milosťou, preukazovanou nám všetkým. Pripomeňme si to, že nedeľa je po rusky „voskresenie“, ktoré pomenovanie si nedeľa udržala aj v tých najťažších časoch ateizácie v Rusku. Aká je to milosť pre nás počuť v úvode služieb Božích predspev, v ktorom nám všetkým privolávame na pomoc Ducha Svätého. Akou milosťou je pre naše uši počuť glóriu, epištolu a evanjelium, zvesť Božieho slova a v závere Áronovské požehnanie. Kto má uši na počúvanie, nech počuje, hovorí náš Pán, (napr. Lk 14,35 a Mk 7,16). Nielen počúvať, ale sa aj aktívne zapojiť a podieľať sa na službách Božích. Tie nás svojím obsahom priamo chcú vtiahnuť „in medias res“ – do epicentra diania, ktoré nám nedeľu čo nedeľu pripomína dejiny našej spásy. Blahoslavené sú naše uši, keď to všetko počujú. Jadro nášho zboru to počúva každú nedeľu, naši hostia sa k nám veľmi radi pripájajú. Pozvanie pre nás „domácich viery“, aby sme si túto milosť viac vážili, viac ju ocenili a docenili. Pozvanie aj k aktívnejšej účasti na službách Božích je tu ale vždy a pre všetkých. Dať sa pozvať a pozvanie adresovať ďalej. Aká je to milosť pozvať na služby Božie niekoho z vašich blízkych. V tom pozvaní je zároveň aj vaše osobné vyznanie, aké hodnoty vyznávate a čo je pre vás dôležité v nedeľu dopoludnia. Veď je to vrchol týždňa, vrchol milosti Božej, ktorú si reálne sprítomňujeme vo Vzkriesenom našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Vrcholom týždňa je nedeľa, pre člena evanjelickej cirkvi a.v. je vrchol nedele na službách Božích a nie pri nedeľnom rezni. Aj za ten ale ďakujeme, ale prioritou je počúvanie Božieho slova. Podľa nášho Pána jedlo počká, sedieť pri stole nedeľnom sa dá aj posunúť, ale sedenie pri nohách Pána Ježiša Krista neznesie odklad. Pokrm pre telo môže počkať, ale pokrm pre večný život nepočká alebo inými slovami: neznesie odklad. To čítame aj v príbehu o Márii a Marte (Lk 10, 38-42).
Pri tom všetko, čo o milosti Božej píšeme a konštatujeme, sa ten čas jej trvania kráti každým naším prežitým dňom. Čas je milosť. A vy si určite budete pamätať príbeh o hodinárovi žijúcom v Nemecku, ktorý mal rakovinu. Sám pre seba zostrojil špeciálne hodiny. Namiesto 12-stich číslic do tých svojich hodín dal 12 písmen – ZEIT IST GNADE (čas je milosť). Pri každom pohľade na špeciálne zostavené hodiny si dotyčný chorý muž pripomínal, že každá sekunda, minúta, či hodina je pre neho milosťou od Boha. Nie sme postihnutí rakovinou, ale máme tiež svoju diagnózu, ktorou je hriech. A ap. Pavel píše: „Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristu Ježiši, Pánovi našom.“ (R 6,23) Pre apoštola Pavla sa milosť Božia stala nosnou osou, okolo ktorej sa krútil celý jeho život po Damasku. Ospevoval ju, básnil o nej, tak múdro o nej písal a často ju spomínal vo svojich listoch. Tak napr. „Ja ako múdry staviteľ podľa milosti Bohom mi danej položil som základ, ale iný stavia na ňom. Každý nech si dáva pozor, ako naň stavia.“ (1 K 3,10) Pre Pavla je veľmi potešiteľné, že máme otvorený prístup k tejto milosti. Prístup k nej nie je „zaheslovaný“. Cesta je voľná a otvorená! Stalo sa tak vďaka Božiemu Synovi Ježišovi Kristovi. Píše o tom opäť ap. Pavel: „Skrze neho dostalo sa nám vierou aj prístupu k milosti, v ktorej stojíme.“ (R 5,2) Máme slobodný prístup skrze milosť Božiu, ktorej stelesnením je sám Ježiš Kristus. Veľmi si túto milosť vedel duchovne užívať vo svojom živote (vzhľadom na jeho minulosť) a veľmi ho trápilo, keď niekto touto milosťou pohŕdal, ako lacnou milosťou (D. Bonhoeffer), ktorá sa berie nadarmo. Napísal to v 2.liste do Korintu (6,1): „Ako spolupracovníci aj napomíname vás, aby ste nebrali nadarmo milosť Božiu.“ Aké je to úžasné a k vďačnosti vedúce žiť život v milosti Božej, ktorá sa nám udeľuje v každom našom novom dni.
Veľmi smutné a tragické je, keď človeku uchádzajúcemu sa o milosť sa táto milosť neudelí, ale odmietne. Ponúkam príbeh a zároveň príklad z posledných mesiacov z Nemecka. Aktuálne sa o tom písalo ešte začiatkom roku 2018. Ešte stále sú tam „dozvuky“ 2. svetovej vojny v hľadaní, vyšetrovaní a súdení vojnových zločincov. Bývalý člen jednotiek SS Oskar Gröning (96), ktorý pôsobil v nacistickom vyhladzovacom tábore v Osvienčime, neuspel so žiadosťou o udelenie milosti. S odvolaním sa na štátne zastupiteľstvo v severonemeckom Lüneburgu o tom informovala agentúra DPA. Pre muža, ktorý si má odpykať štvorročný trest za napomáhanie k vraždám najmenej 300.000 Židov, bola milosť poslednou možnosťou, ako sa vyhnúť väzeniu. Čoskoro doň teda bude musieť nastúpiť. V novembri 2017 súd v Celle rozhodol, že si Gröning môže napriek vysokému veku trest vo väzení odpykať. Bývalý esesák sa následne odvolal k ústavnému súdu. Nástup do väzenia chcel odvrátiť s poukazom na údajné porušenie základného práva na život a na telesnú nedotknuteľnosť. Ústavní sudcovia ale jeho dovolanie zamietli. Bývalý dobrovoľník jednotiek Waffen-SS sa priznal, že odkladal a evidoval batožinu deportovaných väzňov a počítal ich peniaze. Médiá ho preto označujú za osvienčimského účtovníka. V júli 2015 uložil krajinský súd Lüneburg Gröning štvorročný trest väzenia za napomáhanie k vraždám najmenej 300.000 Židov, ktorí zomreli v nacistickom vyhladzovacom tábore v plynových komorách v období medzi májom a júlom 1944.
Tragický príbeh o „uzatvorení“ prístupu k milosti tej pozemskej – pre odsúdeného vojnového zločinca. My takto skončiť určite nemusíme. My všetci sme zhrešili, ale vďaka dielu Pána Ježiša Krista máme otvorený prístup k milosti Božej. Od tej nemožno nijako „odstrihnúť“ (R 8,35-39). Má ju aj onen človek „na prahu“ večnosti – po úprimnom pokání. Z daru milosti Božej máme ju všetci. V našom úprimnom pokání a vyznávaní našich hriechov.