Jozef a jeho štyri plášte I.

Príbeh o Jozefovi zo Starej Zmluvy poznáme už od detstva. Ešte z tej pamätnej žltej učebnice s názvom „Biblické histórie“. Zaujal nás. Oslovil nás mnohých. A oslovuje nanovo až dodnes. Aj formou rôznych filmových, či aj divadelných spracovaní. Ešte koncom roka 2016 ma zaujala anglická verzia formou muzikálu z roku 1999 s názvom: „Jozef a jeho skvostný plášť.“ Jozefov príbeh bude oslovovať aj tých, čo prídu po nás.. Príbeh z dávnych čias, tak aktuálny v dnešných časoch. Max Lucado konštatuje: „Rozprávanie o Jozefovi je jednoducho chuťovkou pred hlavným biblickým chodom, Ježišovým príbehom. Medzi oboma mužmi jestvuje veľmi veľa podobností..“ Pán Boh k nám mocne hovorí skrze biblické príbehy ľudí. Tento veľmi známy príbeh aktualizujeme do súčasnosti, aj keď pochádza z tak dávnych čias. Myslím tu hneď na člena nášho zboru, ktorý sa volá tiež Jozef a ktorý mi pri jednej príležitosti povedal: „Ten celý príbeh je o mne!“ Tento príbeh zaujal aj románopiscov, napr. Thomasa Manna s názvom jeho trilógie: „Jozef a jeho bratia.“ Naša pôstna mini-séria o tomto výnimočnom človeku je o jeho plášti, ktorý dostal od svojho otca Jákoba. Otec ho miloval zo všetkých detí najviac. Bol dieťaťom jeho staroby. Mal viaceré manželky, ale iba jednu lásku menom Ráchel. A tá láska k Ráchel, ktorá keď sa pominula a zomrela, pokračovala v láske k Jozefovi. Videl sa v ňom. Zahrňoval ho priazňou. Tá sa prejavila v pestrofarebnom plášti. Ostatní pravdepodobne chodili v zodretom oblečení, ale Jozef mal skvelé šaty. A vôbec v jeho príbehu šaty zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Po tom, čo dostal plášť od otca ho jeho bratia znenávideli ešte viac. Nebol to najlepší príklad otcovstva. Jákob ako otec zlyhal. Ako my mnohí otcovia pri výchove našich detí. Ale Pán Boh aj napriek našim zlyhaniam chce nám na mnohé poukázať.. A ja som nad tým pomerne aj dlho uvažoval, čo to je.. Čo to môže byť? Čo nám chce Boh ukázať? V tom plášti je nejaké podobenstvo Starej Zmluvy, ktoré hovorí jasnou rečou.. Láska Jákoba k Jozefovi bola extravagantná a exkluzívna. Bola vlastne vyjadrená aj farbami. Pestrosť farieb – tak spomeňme niektoré napr.: oranžová farba z kvetov šafranu, ružová zo semiačka košenila, modrá z kôry granátového jablka, purpurová z ulity morského ulitníka a červená z kermeru.. Pestrosť plášťa a rôznosť farieb zahrňuje rozličnosť mnohých sfér nášho života. A všetky tie oblasti zasahuje Božia extravagantná láska. Boh tak ozaj miluje. Až extravagantne. Jeho láska v tom najlepšom slova zmysle až provokujúcou. Dovoľte s tým bohatstvom tohto príbehu sa podeliť..

Plášť spasenia.Aký je zámer celého tohto príbehu a plášťa, ktorý priniesol toľko zla? Šaty v Biblii zohrávajú vôbec veľmi dôležitú rolu. To je tiež veľmi dobrá téma napr. na biblické hodiny. Pestrofarebný plášť pre milovaného Jozefa ukazuje na bezpodmienečnú lásku Boha k nám. Je pestrý, má mnoho odtieňov, ako ich má aj náš život. Prorok Izaiáš (60,31) píše: „Ja radovať sa budem v Hospodinu.. Odial si ma rúchom spásy, zahalil si ma plášťom spravodlivosti.“ Prorok mal osobnú skúsenosť s novým rúchom. Človek ho dostáva z milosti. „Milosť je všetko za nič“, skonštatoval profesor Starej zmluvy v USA Dr. Lehman Strauss. Milosť a láska sa prejavuje v tom novom oblečení, do ktorého nás Boh zaodieva.. Hriechom zodraté naše rúcho mení Boh za nové šaty spasenia. Rúcho spásy zasahuje všetky oblasti nášho života – našu rodinu, naše zdravie fyzické a duchovné, naše vzťahy, naše životné rozhodnutia. „Boli sme omilostení v Milovanom“, tak skvele to opísal apoštol Pavel v Efezským 1,6. Je to časť celku, ktorá v gréčtine tvorí jednu vetu, ako nám to študentom vždy pripomínal brat farár Ján Grešo. Boli sme zahrnutí Božou láskou, Agape, nie pre naše dobré skutky. Nekonáme ich preto, „aby“ nás omilostil. Dobré skutky konáme preto, že nás „už“ omilostil. To je prejav Jeho priazne. Tá Jákobova k Jozefovi v darovanom plášti – Boha k nám cez Ježiša Krista v darovanom rúchu spasenia… Izrael si vyvolil z lásky, najmenší zo všetkých národov – červíka Jákoba, hŕstku Izraela (Iz 41,14). A to vyvolenie skrze Ježiša Krista pokračuje ďalej. Boh nám dáva nové rúcho, ospravedlňuje nás, oblieka do plášťa spravodlivosti. Pripisuje nám svoju spravodlivosť, náš trestný register je úplne vymazaný. Začiatkom adventu vždy počujeme: „oblečte sa v Pána Ježiša Krista“ (R 13,14). Ako je to obliecť sa „do Neho“? Prijať Jeho spravodlivosť, ktorá sa stáva súčasťou nášho života. Smieme vyzliecť starého človeka, pretože staré veci sa už pominuli (2 K 5,17). Noc pominula, deň sa priblížil. Je potrebné vyzliecť sa z pyžama a obliecť sa do denného rúcha. Počas dňa predsa nemôžeme chodiť v pyžame! Obliecť nového človeka – to je jedna zo základných výziev apoštola Pavla (Ef 4,24). A v Zj 3,5 čítame: „Kto zvíťazí, takto bude oblečený do bieleho rúcha a nevymažem jeho meno z knihy života.“

Plášť charakteru.Za plášť spasenia zodpovedá Boh. Dostávame ho raz a navždy a zadarmo od Otca. Plášť charakteru si musíme ale obliekať sami – a to každý deň. Vždy a nanovo. V 1 Mojž 39,10-12 čítame o stratégii nášho nepriateľa – „deň čo deň“. On obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral (1Pt 5,8). Na Jozefa tak naliehala Pótifarova manželka. Nevieme, ako to dlho trvalo, ale opakovalo sa to každý deň. Akoby celé peklo dostalo a poznalo iba Jozefovu adresu. Bol pod paľbou nepriateľa cez Pótifarovu manželku. Nikto nebol v dome, tú šancu bolo treba využiť! Apoštol Jakub (1,12) akoby v tom verši písal o Jozefovi: „Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní. Lebo keď sa dosvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil Pán tým, čo Ho milujú.“ Plášť jeho charakteru v tej chvíli nikto neocenil, ale akoby sa v tej chvíli prizeralo celé nebo! Jozef mal ušľachtilý charakter. Vzoprel sa diablovi (1 Pt 5,9 a Jk 4,7). Je vskutku predobrazom Pána Ježiša Krista. A aký mal charakter náš Spasiteľ.. Odolal lákavému pokušeniu na púšti až na „tretiu“ (Lk 4,1-13) . Oceňujeme Jeho víťazstvo, lebo je to aj naše víťazstvo. Možno odolať zlému. Nie je to nedosiahnuteľná a nám veľmi v živote vzdialená méta. Potvrdzuje to Jozef svojím charakterom, rozhodnutím svojej pevnej vôle. V podobnej situácii bol aj Dávid. Prišla skúška charakteru, keď sa dostal do tiesne, tak sa posilnil vo svojom Bohu (1 S 30,6). Obliekol si celú výzbroj Božiu (Ef 6) a odolal tiesni. Vtedy uspel. Ale krásnej Batšebe podľahol (2 S 11). Jozef odolal veľmi silnému tlaku. Neznámy autor povedal: „Postaraj sa o svoj charakter a tvoja povesť sa postará sama o seba. Povesť je to, čo si myslia ľudia o tebe, charakter je to, čím si naozaj! Povesť je ako tvoja fotografia, charakter je tvoja skutočná tvár! Povesť sa buduje v okamihu, charakter sa buduje celý život“. Pozoruhodným príkladom zmeny charakteru je žalárnik vo Filipis (Sk 16, 25-34). Svojím povolaním musel byť veľmi krutý. Pavlovi a Sílasovi vo väzení tuho zovrel nohy do klady a zatvoril ich do najvnútornejšieho väzenia. Spalicovali ich, keď dostali 39 rán. Možno aj on sám sa na tom podieľal. To presne nevieme.. Možno.. A čo robí neskôr? Po zemetrasení kladie otázku: „Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? Ver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ Žalárnik si obliekol plášť spasenia, jeho srdce prešlo obriezkou. Zmenil sa aj jeho charakter! V čom to vidíme? Umyl im rany a dal sa pokrstiť a s celým domom sa veselil, že uveril Bohu. Umyl rany, ktoré sám pravdepodobne spôsobil Pavlovi a Sílasovi.. Sme pozvaní s čistým kresťanským charakterom umývať rany aj tým, ktorých sme my sami zranili. Je to úžasný obraz, a zároveň aj pozvanie, že..?