Požehnanie Ducha a mája zostáva I.

„Jediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo Ducha  a dobrota srdca.“ Túto myšlienku vyslovil Ludwig van Beethoven, hudobný génius, do ktorého hudby sa mnohokrát započúvame.  Tento jeho citát by sme mohli parafrázovať a vztiahnuť  na bohatstvo mája, ktorý sa  pomaly míňa. O bohatstve mája a jeho požehnania spievame aj v tej známej piesni, ktorú ste hádam už stihli aj vy spievať po otvorení kostolov vo vašom cirkevnom zbore počas tohto mesiaca .  „Ó, príď, už príď čas nášho Pána, príď ododávna sľúbený, nech že sa znova zazelená a skvitne domov milený, a pusté role nášho kraja sa zaskvejú zas krásou mája.“ (ES 273,1). Je to jediná pieseň, v ktorej spievame o máji a spomíname vlastne v poradí piaty kalendárny mesiac. Žiadnej podobnej piesne v našom Spevníku nieto. Ten máj je ozaj v mnohom príznačný – je veľmi oslovujúci, kvitnúci a voňavý. Ešte si ho sprítomnime.. V máji sa stavali máje. V júni nestaviame napr. „júne“. Majálesy sa ale nekonali,  nebudú ani juniálesy. V máji prišlo ochladenie, aby bol v stodole ráj. Spočiatku bol veľmi suchý a tak sme čakali  na životodarnú vlahu. A potom prišiel aj dážď a oživenie  v prírode. Takú moc, akú má vlaha pre prírodu, má moc a dar Ducha pre cirkev. Oživuje a prináša život, ako májový dážď. Ten má pre prírodu a nastávajúcu úrodu cenu zlata, moc životodárneho Ducha pre cirkev má hodnotu ešte vyššiu. Nevyčísliteľnú..     Pred dvoma rokmi sme počas apríla a mája  mali  tému na biblických hodinách:  poletujúce nebeské vtáctvo. Celé jarné obdobie sme preberali túto tému nanajvýš vhodnú práve pre toto poveľkonočné obdobie. Ako v „hniezde záchrany“ sme sa stretávali a  počuli sme švitoriť a štebotať nebeské vtáctvo na rôzny spôsob.  Aj vďaka tejto téme som nanovo pocítil  spätosť  k prírode, nielen k tej tatranskej. Veľmi ju potrebujeme  nanovo zažiť. Dnešná „IT a High – Tech doba“ 21. storočia priam apeluje, aby sme si viac všímali prírodu..   Nikto dokonalejší chrám nepostavil, ako náš Stvoriteľ v prírode. Tie rukami postavené majú skvelú architektúru, dobre sa v nich cítime, chrám Božej prírody je všeliekom na všetky naše bôle a žiale, ale aj na radosť a šťastie. V murovanom chráme (aj tom našom nanovo otvorenom) počujeme Božie slovo, v chráme prírody je zviditeľnené dielom nášho Stvoriteľa.  V nej je Boží liek nám na uzdravenie. Nádherné scenérie tej tatranskej prírody sú v každom ročnom období. Letné ráno za spevu vtáčat, či zimný skorý večer, vôňa a šum padajúceho jesenného lístia. Vždy to isté, ale predsa vždy  niečo aj iné. V tom našom chráme počujeme potešuje slovo nášho Pána, v prírode je Božia lekáreň  v rastúcich bylinkách, ktoré majú liečivú moc zakódovanú naším Stvoriteľom. Ale aj poletujúce vtáky nás chcú mnohému naučiť. Apropo! Viete, že „celý svet je optimistický výtvor. Dôkaz: všetci vtáci spievajú v stupnici dur.“ (J.Giono)  Nedeľné služby Božie môžeme opäť začínať spevom piesne: „Ako vtáča spevavé za nového rána aj ja spievam vďačne dnes na oslavu svojho Pána. Tmu pohltil svetla jas, odchádza noc tmavá a ja spievam čerstvý zas, vďaku Bohu vzdávam.“ (ES 367,1) Nebeské štebotavé vtáctvo nás chce naučiť dôvere v nebeského Otca. Pán sa stará o ne, postará sa aj o nás (Mt 6,26). O tom všetkom spievame v našom Spevníku v ďalšej piesni: (508): „Ten, kto vtáčky chová a udržuje svet.. aj mne podľa ľúbosti pokrm, odev dáva v hojnosti..   Hľa, vtáčatká  sa nestarajú! Či Jeho dietky krivdy majú?  Tak ja dosť mám.“ Mnohé piesne práve na túto tému sme možno ešte neobjavili.  „Buď s Bohom ako vták, ktorý síce cíti chvenie konára, ale aj naďalej spieva, pretože vie, že ma krídla.“  (G.Bosco) Nemáme síce krídla, ale nohy, tak sme boli stvorení. Ale práve viera nám umožňuje to, čo vtákom krídla. Povzniesť sa do duchovných výšok, zaspievať chválospev nášmu Bohu. Veď spev nás spája najviac práve s vtáčou ríšou.Emeritný  Pápež Benedikt XVI.  napísal mnoho múdrych kníh. V jednej píše: „Ježiš miloval vrchy tak, ako miloval jazero, poľné kvety a nebeské vtáky.. Miloval stvorenie, lebo bolo jeho stelesneným slovom, odrazom Božieho tajomstva, z ktorého vyšiel. Tak smieme povedať, že k priateľstvu s Ježišom patrí aj radosť zo stvorenia, radosť z jeho neporušeného lesku, z veľkých a malých zázrakov vesmíru.“ Je to takmer nevyčerpateľná téma, ku ktorej by som pridal citát P.Picassa: „Každý by chcel rozumieť umeniu. Prečo sa nepokúša rozumieť spevu vtáka?“  A ešte jeden od slávneho francúzskeho básnika a prozaika Vicktora Huga, ktorý povedal: „Duša napomáha telu.. Je to jediný vták, ktorý klietku podopiera.“ Doba mája je mesiacom, na konci ktorého si pripomíname zoslania životodarného Ducha svätého a vznik kresťanskej cirkvi. Reči Pána Ježiša Krista v Jánovom evanjeliu majú v spojitosti zo zoslaním Ducha Svätého nezastupiteľné miesto. Nachádzajú sa iba u Jána v úžasných troch kapitolách (14-15-16). Mnoho toho Pánovi leží  na Jeho srdci, ale bolo by  predčasné o tom všetkom hovoriť.. Teraz  im ešte  nepovie všetko, lebo by to nezniesli a zrejme ani neuniesli. Nemusí nič urýchľovať, všetko má svoj čas.  Príde to neskôr mocou Ducha. V rečiach na rozlúčku Pán hovorí, že im zošle Ducha pravdy, ktorý ich  uvedie do všetkej pravdy (J 16,13). Nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje a bude zvestovať aj budúce veci. Je to Duch pravdy, lebo vychádza od Otca a Syna. Berie od Ježiša. Čerpá z úžasného prameňa.  Na čerpanie Pravdy niet lepšieho. Svätodušné sviatky sú Sviatkami pravdy. Na túto pravdu sa môžeme zamerať. Na Ducha zvlášť nevypekáme, ani neupratujeme navyše. Nezháňame darčeky, ako na Vianoce, nepripravujeme špeciálne jedlá, ako na Veľkú noc. O to viac sa môžeme zamerať na tak dôležitú pravdu. A v pravde sa prehĺbiť. Sviatky Ducha sú o pravde Božej. Trojjediný Boh má svoje žiarenie vysokofrekvenčné – a to je Duch svätý. Boh už dávno túto dobu predbehol, keď nám dal toto „žiarenie“ zo svojho centrálneho zdroja, teda zo Seba Samého. Boh má nevyčerpateľný vysielač pre všetkých. Jeho žiarenie má veľkú intenzitu. Neprijímanie jeho signálu znamená, že porucha je v „našom prijímači“. Ešte stále je čas naladiť  sa na túto nebeskú najväčšiu parabolu. Na príjem Ducha Svätého. „Božie rádio“ má iba jednu stanicu s označením „Duch svätý“, ktorú denne a v noci nonstop moderuje Ježiš Kristus.   Duch Svätý je Božou mocou. Moc po grécky je „dynamis“, z toho slova je odvodený dynamit. Vložený Boží dynamit do nášho sveta, ktorý nie je deštruktívny, ale iba konštruktívny a tvorivý. Energia Ducha svätého Michaela Curryho, ktorý kázal na májovej kráľovskej svadbe Meghan a Harryho v roku 2018 bola neprehliadnuteľná. Vniesol ju do priestorov starobylej katedrály, v ktorej všetko ožilo. Citoval o.i. myšlienku M.Luthera Kinga: „Potrebujeme nanovo objaviť silu a moc lásky. Keď túto moc objavíme, starý svet zmeníme na nový.“